Kolíska pokoja 

Tak, aby ste to vedeli (ak ste ešte nevedeli), Osturňa je najdlhšou obcou na Slovensku. Má totiž 9 km a aby ste ľahšie mohli spoznať jej príbehy a tajomstvá, odporúčame vám vziať si so sebou bicykle. A mapu. Na hraniciach Tatier a Pienín sa pred vami rozprestrie zamagurská krajina. Jednoducho to musíte uvidieť na vlastné oči. Aj povesti tu nájdete. Možno sem, ponad osturniansky potok, nedoletel mních Cyprián, ale prišli Rusíni, tak nastražte uši a započúvajte sa do ich osturnianskej hvary. Do Osturne sa oplatí vziať si so sebou viac vecí, nielen bicykle. V zime zbaľte aj lyže alebo bežky, veď Ždiar je hneď za niektorým z najbližších kopcov a bežkárske trasy nájdete hneď na okolí. A určite sa oplatí aj zaostriť zrak a pohľadať v ryhách chalúpok modrú farbu. Tá vraj, podľa rozprávania pltníkov, symbolizuje dravý Dunajec predierajúci sa pomedzi pieninské skaly. Presne pomedzi tie, ktoré boli v Európe vyhlásené za prvý (!) Medzinárodný prírodný park. A pri tých farbách ešte na chvíľu ostaňte a všimnite si okenice. Sú biele, červené a modré - kedysi vraj boli pre mládencov znakom, či v danej chalúpe býva slobodná panna, vydatá žena alebo vdova. A ako to u nás vyzerá? Máme malý domček v tichej uličke, obďaleč malý potok, v ktorom sa v lete výborne chladí pivo. Máme aj terasu s výhľadom na les, bez zbytočných plotov a poriadny dvor aj na futbal. Ak potrebujete pracovať, nájde sa miesto na home office a pripojenie na net a keď toho budete mať dosť, k listnatým a ihličnatým susedom to budete mať na skok. Ruch ako na hlavnej stanici nečakajte, veď autobus nám cez dedinu prejde možno tak 2x za deň, ale určite rátajte s dedinskými zvukmi. Naši štornohí susedia vám bučaním, či mečaním, o sebe určite dajú vedieť. Takže ak vám takéto prostredie nie je cudzie a chcete spoznať tú našu verziu svätého pokoja - smelo príďte!