Jesteśmy Na Ty 

Ahoj! Moji priatelia hovoria, že sme iní ako všetci ostatní, pretože po 3 mesiacoch vzájomného poznania ma 8. marca (aby sa to ľahšie zapamätalo) Krzysiek požiadal o ruku. Svadba, recepcia, spoločný život. Adam a Michal sa jeden po druhom objavili na svete, naše šťastie, slnko, každodenná radosť a veľká hrdosť. Od tej chvíle sme hľadali svoje miesto na zemi. Počas 28 rokov manželstva sme sa ja, zdravotná sestra a môj poľský manžel inštalatér presťahovali presne 10-krát. Toto sme ani nechceli, ani neplánovali. Takto to dopadlo, 9x. Po desiatykrát naposledy to bolo veľmi premyslené, vedomé rozhodnutie. Brali sme to, keď sa na ceste objavila prekážka, ktorej nebolo ľahké sa vyhnúť, ba dokonca sa jej nedalo vyhnúť. Vo veku 38 rokov mi diagnostikovali Parkinsonovu chorobu. To zmenilo naše myslenie o čase, ktorý nám je daný. Bola tam potreba, túžba byť spolu, ale ako to zladiť, keď sme stále v práci. Čo keby sme spolupracovali? Ale čo môžeme spolu robiť? Krzyś je údržbár, ja som zdravotná sestra. Smial som sa, že injekcie si dlho dávať nebudem, ale prezliecť a vytriasť posteľnú bielizeň. Chlapci sú dospelí a vyleteli z hniezda. Výpočet sa ukázal byť prekvapivo jednoduchý. Predávame náš dom pri Varšave a kupujeme penzión. A tak Aneta a Krzysiek, ľudia tesne pred 50-kou, začali písať novú, zrejme ťažkú, ale aj mimoriadne vzrušujúcu kapitolu svojho života.