Comeback vo veľkom štýle...

Pôvodný scenár: úplná ruina. Iba obvodové múry starých mestských hradieb v Levoči. Súčasnosť: unikátny objekt v zhode s pamiatkarmi a Dom na hradbách. V momente, keď vám nič nie je strašné a odhodláte sa na prerábku budovy z 19. storočia vás ochraňujú asi všetci svätí. Aj vďaka tomu časť dvojdomu na mestských hradbách prešla kompletnou rekonštrukciou od podlahy až po strechu, vrátane. Pripravte sa na punc štýlového moderného dizajnu s prírodnými prvkami. Na storočné trámy, ktoré sa prerodili v nový nábytok, na debničky po zemiakoch a zelenine, z ktorých vznikli zaujímavé dekorácie, staré kovanie, z ktorého je lampáš ku kreslu do spálne. Recykláciu nehľadajte len v takýchto interiérových zaujímavostiach a detailoch. Drevo zo starého krovu sa totiž prerodilo na schody, na jedálenský stôl či luster v kuchyni. Staré drevo sa použilo aj na výrobu knižnice a nepohrdla ním ani teraz už posteľ alebo komody, ktoré vznikli zo starých okeníc. Alebo rámy na obrazy. Všetko, čo sa muselo strhnúť dole, ostalo a zmenilo dizajn a funkciu. A viete, že tie hradby, na ktorých stojí dom, patria do zoznamu UNESCO? ;)

Čo na to Slowhop: Vlastnoručne vyrobený nábytok, dekorácie z prírodných a recyklovaných materiálov. Za dverami historický svet Levoče s unikátnymi pamiatkami. Vhodné aj pre aktívnych - Levočské vrchy, Spiš a Slovenský raj, či Tatry.

fot. (Dom na hradbách)

Tuná sa ocitnete na fare. Evanjelickej fare v Beluji. Teda kedysi to bola fara, dnes je tu v jednej časti bývanie a v druhej múzeum fary, v ktorom sa dá aj prespať. Ale cesta k súčasnému stavu nebola ľahká. Fara už dávno pred odkúpením zívala prázdnotou a chátrala. Chýbalo tu všetko. Úplne všetko. Aj voda. Vďaka zanieteniu jej súčasných majiteľov sa začala dlhá cesta rekonštrukcie i hľadanie vnútra. A to sa skupovalo po celom Slovensku. Nič nie je nové, každý kus nábytku, na ktorý tu natrafíte, má svoju históriu, svoj príbeh. Aspoň takto sa teda manželia, ktorí toto miesto vlastnia, rozhodli vdýchnuť naspäť fare starú dušu. Rovnako sa rozhodli postupovať pri farskom dvore a záhrade. Nazrieť tu môžete do starej sýpky, v ktorej kedysi farár uskladňoval zásoby pre svoje ovečky na doby hladu a nedostatku. Sú tu i staré stajne a dreváreň. A možno si vďaka pánovi domácemu privoniate aj k tradičnému belujskému hrnčiarstvu, ktoré zaniklo koncom 19. storočia smrťou posledného belujského hrnčiara. Ak ste zvedaví, smelo sa opýtajte domácich na rekonštrukčné práce v duchu recyklácie, na staré tabuľové, ručne fúkané sklo, či na bráničku, cez ktorú kedysi chodieval farár do kostola. Námety na rozhovor pri spoločnom stole v kuchyni chýbať určite nebudú.

Čo na to Slowhop:  prespať môžete v miestnosti, ktorá je súčasťou múzea. Dobový secesný štýl dotvára knižnica a chýbať nebude ani Biblia z 19. storočia. Genius loci cirkevného areálu ako cez kopirák vďaka dvom zanieteným srdciam.

(Fotky: http://www.beluja.sk/ a Miro Pochyba)

Niekedy vás láska na prvý pohľad ohromí. V prípade toho starého mlyna v Liptovskom Trnovci, to tiež nebolo inak. A čo záleží na tom, že ten mlyn bol v totálne dezolátnom stave, že ľudia si tu za celé tie dlhé roky porobili veci po svojom a pôvodný vzhľad mlyna bol zahrabaný pod rozličnými nánosmi ako povestný hrášok pod matracmi princeznej. A ani vodné koleso nezostalo... Jednoducho keď miluješ, nie je čo riešiť ;) a tak vďaka zanieteným srdciam majiteľov, ktorí sa rozhodli zachrániť starý mlyn, aj keď ich iní nabádali, aby ho celý zrovnali so zemou, tu ožila minulosť. Spolu so súčasnosťou. Na pomoc si zavolali odhodlaného profesionála, pána architekta, s ktorým sa rozhodli dať druhú šancu aj všetkým zachovalým veciam. A súčasťou záchrany bolo aj odhalenie a očistenie pôvodných kamenných stien. Aj zachrániť valby. Bolo čo robiť a pot tiekol neúrekom. Starý mlyn s rozlohou 500 m² však ožil z jednej ledva obývateľnej izby a zvyšku rozpadajúceho sa priestoru na otvorený veľký priestor. Dnes tu dominuje svetlo, pohodlie a drevo. Staré múry, obývacia izba na galérii a drevené hranoly sú svedkom časov dávno minulých, keď sa na tomto mieste ešte točilo vodné koleso poháňané tečúcou vodou.

Čo na to Slowhop:  komfortu neuniknete, o čom svedčí nielen otvorený priestor a veľa svetla, ale aj ensuite kúpeľne v izbách. Mlyn je obklopený záhradou s rozlohou 3000 m² a nájde sa aj pec na pizzu. V prípade záujmu sa dá zariadiť oddych vo vírivke alebo v saune.

Ďalším skvostom, pri ktorom sa jeho majitelia nevzdali a rozhodli sa mu vdýchnuť druhý dych, je Hybský dom. Tento tiež viac ako 100-ročný starček prešiel úplnou rekonštrukciou, od základov po strechu. Niektoré steny sa vybúrali a vznikol tak priestor na dva priestranné apartmány. Alebo aby sme boli presnejší, zrekonštruovali sa dva spojené domy, ktoré kedysi patrili bohatým hybským gazdom. Šmrnc doby minulej je tu spojený s výdobytkami modernej doby, aby vám bolo pohodlne. Kachľová pec nenechá žiadne srdce, ale ani nohy studené a vonku k zahrievaciemu účelu bude čakať aj kúpacia kaďa s pieckou. Mlsné jazýčky určite poteší eko záhrada a posedenie v nej. Tento dom pod bocianím hniezdom ponúka aj parádne výhľady na Západné Tatry. Ako bodku na záver mu majitelia po rekonštrukcii prinavrátili pôvodnú modrú farbu. A pre vašu informáciu - dom patrí do pamiatkovej rezervácie mesta Hybe, takže potulky aj históriou, nielen prírodou, máte zaručené.

Čo na to Slowhop:  skvelá výpadová báza každým smerom – Tatry, Spiš, Slovenský Raj, Horehronie. Kachľová pec na ohriatie, priestranná záhrada s kaďou, letné kino s pohárom vína v ruke či grilovačka s priateľmi v záhrade. Príďte s deťmi i so štvornohými miláčikmi.

Aj na kopaničiarskych lazoch, v blízkosti hradu Branč, nájdete do zbierky domec z 19. storočia. Na vlastné oči sa môžete presvedčiť, že keď nechýba odhodlanie, dá sa urobiť veľa. A ako inak, aj tu ich nahovárali, aby búrali. Dom, ktorý bol úplne v pôvodnom stave a v jednej jeho časti sa dokonca od druhej svetovej vojny nežilo, zmenil šat a dnes tu nájdete okrem domu pre hostí so 4 apartmánmi aj dielňu, wellness s bazénom, dom hostiteľov, zvieratá a sady s areálom na okolo 38 ároch. Takže keď sa budete chcieť niekam na chvíľu zašiť a len tak byť, započúvať sa do šumenia vetra či cítiť vôňu zeme, kopanice vás nesklamú. A ak chcete načrieť do studnice pokladov po našich predkoch, popýtať sa na nejaké tie technologické postupy overené zubom časom, ste na správnej adrese. Pani domáca sa zároveň s láskou venuje záhrade, ktorú udržiava v pôvodnom duchu predkov.

Čo na to Slowhop:  aktívna aj lenivá dovolenka na lazoch, wellness v bývalej hospodárskej časti, čertov kotol na kúpanie pod holým nebom. Zvieratká potešia najmenších a dospelých bude iba 147 m bude deliť od malej vinárničky u suseda majiteľov.

fot. (Vidiecka usadlosť Ailit)

Staré banícke domčeky majú svoje čaro. Jeden taký nájdete aj na okraji Banskej Štiavnice, učupený medzi jej vrchmi a s výhľadom na Kalváriu, ktorý nikdy neomrzí. Pekný z vonku, zaujímavý z vnútra. Samozrejme, že do dnešného stavu mu bolo treba dopomôcť, keďže domček bol dlhú dobu neobývaný a chýbala mu aj jedna celá stena. Pri rekonštrukcii sa podarilo pod hrubokánskymi nánosmi farieb, omietok a iných vecí odkryť staré drevené trámy, ktoré dnes upútajú váš zrak. Vek domčeka sa odhaduje na viac ako 100 rokov, ale jedna zo spální je zrejme oveľa, oveľa staršia - tu osobám s výškou basketbalistov odporúčame dávať si pozor na hlavu. Žeby ľudia vtedy neboli až takí vysokí? No a vnútro celého domčeka je skrášlené unikátnymi starožitnosťami a maľbami priamo spod štetca majiteľovho otca.

Čo na to Slowhop:  pohodlie v starom baníckom domčeku na okraji mesta. Blízko do historického centra i na potulky po Štiavnických vrchoch. Má susedov, ale súkromie vám chýbať nebude.

Rozhodli sme sa zavítať aj k našim českým susedom. Konkrétne do Severných Čiech, do Pryského údolia v CHKO Lužické hory. Tu na tomto výnimočnom mieste sa rozhodli zachrániť starý dom. A opatrovať ho. So všetkým, čo vám pri tomto slove v mysli príde na um. S láskou a úctou k tradícii a zvykom. V duchu eco-friendly filozofie. A tak sa z červotoča stal kamoš, s ktorým sa rozhodli žiť v symbióze. Postupne tu majitelia začali odhaľovať nánosy času, aby vás mohli pustiť do svojho sveta a sveta Cimry. Zabudnite na tvrdú realitu - vstúpte do sveta lesných príbehov a rozprávok, ktoré tu naberajú úplne iný rozmer a snová realita sa začne prelínať s tou skutočnou. Alebo naopak? Takže ak vás lákajú u susedov Lužické hory alebo to chcete mať na skok do Českého Švajčiarska, tak sa určite nenechajte odradiť diaľkou a vyberte sa sem.

Čo na to Slowhop:  vybavené tak, aby vám nič nechýbalo. Raňajky na terase, hviezdnaté nebo, národné parky všade naokolo. Už len poriadne topánky na nohy na túry po okolí alebo bicykle.

Z tej hromady poľských skvostov sme sa pokúsili nájsť taký, čo by kameňom dohodil od slovensko-poľských hraníc. Zavítajte do Szczyrku. Na miesto pre všetkých aktívnych milovníkov hôr v každom ročnom období. Tu, pri ceste, v budove z 30-tych rokov 20. storočia, stojí Daj spokój. Áno, áno, presne tak. Pokoj. Aj svätý, ak sa budete chcieť zašiť a oddýchnuť si. Ale k veci. V tejto budove bol kedysi obchod. A potom nebol. V medzičase upadol do zabudnutia na toľko, že síce iba 80-ročný dom, ale vyžiadal si pozornosť ako prvorodené dieťa. Chýbala hlavná nosná stena, základy, voda, kanalizácia, plyn. Ale majitelia to nevzdali, vyhrnuli rukávy, našli majstrov, ktorí sa nebáli a dnes tu môžete prísť a prenocovať. Ani na um by vám nezišlo, koľko sa tu toho v medzičase udialo, aby ste sem mohli prísť a oddýchnuť si. Bývať sa síce dá zatiaľ len na prízemí, keďže poschodie ešte čaká na svoje posledné slovo, ale ohúrení budete aj bez neho :)

Čo na to Slowhop: pre všetkých fanúšikov aktívneho pohybu na čerstvom vzduchu. Majitelia vám pomôžu aj s organizáciou nočných ski túr na Skrzyczne. Dom stojí pri ceste, ale má odhlučnené steny, takže sa vyspíte. Môžete prísť so psom.